25. Život v tieni

„Nad hlavou nám slnko svieti...“ spieva sa v jednej piesni.

Nad hlavou však mávame aj mraky, a to nie len tie, ktoré sú na oblohe.

Na naše hlavy častokrát padá ťarcha, pretože náš vnútorný svet sa stal izolovaným priestorom, kam ani Boh nepríde, pretože sme ho uzamkli my sami.

Izolujeme sa väčšinou pre strach z ľudí, pre nedôveru voči ľuďom, z hnevu na ľudí, z nenávisti voči ľuďom, z paniky z ľudí atď. Áno, veľa dôvodov sa v podstate viaže na človeka alebo na ľudí. Na našej ľudskej úrovni sa môžeme izolovať nielen voči ľuďom, teda ľudskému vedomiu, ale aj voči inému pozemskému vedomiu,  napr. zvieraciemu. Rovnako môžeme byť izolovaní a uzavretí aj voči Najvyššiemu vedomiu, teda Bohu.

Ako ľudia máme mnoho presvedčení, niektoré sú správne, no niektoré sú úplne nezmyselné. O niektorých si časom uvedomíme, že sú nám na príťaž, no niektoré si chováme ako najväčšie vnútorné bohatstvo. Len takí bohatí potom aj sme.

Samozrejme, patrí tu aj finančné bohatstvo, ktoré zrejme každému prebehne mysľou, keď sa bavíme o bohatstve. No v prvom rade by sme sa mali vedieť postarať o naše duševné bohatstvo. To je základ pre všetko, čo človek na zemi potrebuje.

Duševné bohatstvo sa rodí, zveľaďuje, treba sa oň starať, a to je naša celoživotná práca.

Duševné bohatstvo, duševné vlastníctvo, duševné zdravie sú slová, ktoré by mali patriť do nášho slovníka. Mali by sme im venovať svoj čas aj svoju energiu.

Každý máme svoj svet, každý máme svoje miesto, kde vieme spočinúť, keď treba, útočisko pred celým svetom. A tam, v tieni našich skutkov, môžeme zistiť, čo sme doteraz vytvorili. Či tam, v tom mieste, kde má byť pokoj, harmónia a láska, je pokoj, harmónia a láska, alebo tam na nás svet vrhá temné a zlé tiene.

Renáta ~ terapeutka, trénerka osobného rozvoja a lektorka RCA metódy