34. Kedy je čas začať?

Raz som čítala jednu knihu, kde sa spisovateľka vyjadrila, že ona je asi večnou hľadačkou pravdy a tiež človekom, ktorý má za údel prerážať cestu, pretože to naozaj v živote aj robí. Teda je človekom, ktorý ide cez rôzne prekážky, tŕnie, zábrany, zátarasy ako nosorožec, a svojím vlastným „rohom“ preráža cestu aj pre tých, ktorých má nablízku, po boku. To znamená, že ona vo svojom životnom postavení neostávala v úzadí, ale bola tá, ktorá prerážala cestu naprieč zlými životnými situáciami. Takto sa posúvala vpred najprv ona sama, a po tej prerazenej ceste mohli ísť aj jej blízki a aj ďalší.

Ľudia majú mnoho rôznych charakterových a povahových osobnostných čŕt, a naozaj sú medzi nami aj takí dráči, ťahači, ktorí dolujú napriek všetkému zlému okolo seba vo svojich možnostiach. Z hĺbky svojej podstaty dokážu vytiahnuť na povrch niečo, do čoho zainvestujú svoju energiu, čas a z čoho vytvoria neuveriteľné bohatstvo.

Sú medzi nami tiež takí, ktorí vidia aj to, čo ešte nie je viditeľné. Ich vnútorný zrak je jasný a ich predstavivosť veľká. Ich vnútorný sluch je zaostrený a vyladený na ten najtichší hlas, a oni vedia využiť svoj šiesty zmysel, tú navigáciu, ktorá je schopná zachytávať stopy a indície na dosiahnutie niečoho prelomového.

Keď sa spätne pozrieme z miesta, kde sme dnes, tu a teraz, s určitosťou môžeme všetci povedať, že nie všetky medzistupne, ktorými sme sem došli, boli skvelé, ľahké, plné pôžitku či také, s ktorými by sme sa chceli pochváliť. No aj tieto mali v našich životoch význam. Na našich životných cestách spoznávame rôzne zákutia žitia. Niektoré sú dych berúce v dobrom, niektoré dych berúce v negatívnom zmysle.

Kedy je čas začať hľadať SVOJ osobný smer? Niekoho k tomu donúti choroba, rozvod, rodinná kríza či smrť blízkeho. Niekto to však má v sebe už tak, že nepotrebuje tieto negatívne podnety na to, aby sa stal hľadačom. Už sa to v ňom zrodilo predtým, už je to prebudené, už sa to otvorilo a už vznikla neutíchajúca túžba po hľadaní.

Hľadať niečo viac, čo nedokážeme momentálne popísať slovami, po čom túžime najviac zo všetkého. Ak nás nedokáže naplniť to, čo dosahujeme bežne v rodinnom a pracovnom živote, tak sa púšťame za TOU novou túžbou, ktorá je tu ako naša nová vízia.

Častokrát za touto túžbou vôbec nemusíme vycestovať, nemusíme natankovať svoje auto, nemusíme nabaliť svoj batoh ani si zakúpiť letenku na druhý koniec sveta. Častokrát sa stačí popozerať okolo seba, lebo to, čo má byť našou súčasťou života, väčšinou nie je niekde ďaleko, ale skôr naopak, veľmi blízko. Niekedy je to až tak blízko, že do toho narážame vlastným nosom - „rohom nosorožca“.

Je to miesto, ktoré môžeme navštíviť zo stoličky v kuchyni, z nášho obľúbeného miesta v obývačke či z nášho lôžka v spálni. Také miesto existuje a každý, kto má kus odvahy a pokory zároveň, to miesto môže navštíviť. Tam môže chodievať kedy chce, tam môže uzatvárať svoju minulosť, plánovať svoju budúcnosť a vyrovnávať sa so svojou prítomnosťou. To miesto sa nám ukáže, aby sme do neho vstúpili, budovali ho a rozširovali, rozvíjali, zveľaďovali.

Želám vám to zažiť, stojí to za to … verím, že mnoho študentov RCA vám to potvrdí.

Renáta – terapeutka, trénerka osobného rozvoja, lektorka a mentorka v RCA