5. Na cestách-necestách

Hovorí sa, že život je cesta. Niektorí zvyknú hovoriť, že život je škola alebo púť. No v podstate je život skutočnosť.

Skutočnosť, že sme na Zemi a sme človekom.

Skutočnosť, že sme sa narodili svojej matke a otcovi.

Skutočnosť, že máme svoje vlastné vedomie, svoje vlastné telo, svoju vlastnú myseľ a svoje vlastné nastavenia pre život.

Skutočnosť, že máme svoju slobodnú vôľu a svoj vlastný rozum.

Skutočne sme to MY, nikto iný.

Vplyvy nášho života, teda našej skutočnosti, majú zásadný význam na to, čo sa z nás stane.

No okrem pozemských vplyvov ako je rodinné prostredie, výchova, kamarátstva, pracovný kolektív, partnerský život atď., majú na nás, teda na našu skutočnosť, vplyvy aj iné záležitosti. Každý z nás tuší, že niečo existuje, že niečo s nami súvisí a my s tým. Niečo imaginárne, niečo duchovné či duševné, niečo éterické alebo univerzálne. Niečo, čo má tisíce pomenovaní podľa toho, z akého smeru k nám informácia prichádza. To niečo je Boh.

Boh je Vedomie. Je to Najvyššie Vedomie. Obsahuje v sebe všetko.

Skutočne sme týmto Vedomím s láskou a úctou nabádaní k skutočnému životu. Skutočne sme týmto Vedomím vedení k skutočnému životu. No tak ako všetko na Zemi má svoje podmienky, aj tu existujú určité zásady.

Nič sa neudeje bez našej slobodnej vôle. Nič sa neudeje bez nášho pričinenia.

Ak začneme skutočne nad životom takto uvažovať, zistíme, že sa nám pomaly, nepatrne začnú meniť myšlienky o sebe a o svete. To, že sa to začne diať, je výsledkom toho, že sme sa o to sami pričinili na základe svojho rozhodnutia, svojej slobodnej vôle. Urobili sme prvý skutočný krok k svojej zmene, náš život sa môže začať meniť, skutočnosť sa môže začať formovať. A to sme si v podstate iba uvedomili, že sme skutoční a vedome sme nasmerovali svoje vedomie na skutočnosť, teda na život.

Život prináša nespočetné množstvo záležitostí. Aj dobrých, aj zlých. Ak to pomenujeme správne, tak môžeme povedať, že náš život prináša množstvo potrebných záležitosti. Koľko ráz ste zažili, že sa vám v živote udialo niečo zlé, a nakoniec ste si uvedomili, že vďaka tomu, čo sa stalo, ste sa niečo naučili, niekam dostali, niekoho spoznali? Alebo sa v tejto súvislosti niečo vo vašom živote zmenilo, čo by sa bez toho nemohlo udiať? Niekedy môžu prejsť aj dlhé roky, kým si to uvedomíme. Výhodou je, ak si to vôbec dokážeme uvedomiť. Uvedomením si dosahujeme vrcholy. A tieto "potrebné záležitosti" boli prostriedkom k tomu, aby sme na vrchol vôbec vyšli. Boli to prostriedky k dosiahnutiu vyššieho vedomia.

Väčšinou sme ale takí ochromení zlým dianím, že naše zmysly prestanú byť jasné a naše vedomie sa znečistí. Vtedy sme schopní rozmýšľať iba obmedzene a to zlo nás pohltí. Následne aj obmedzene konáme a vytvárame si tak obmedzený život, plný blokov a prekážok.

Naše vedomie je teda celkový stav všetkých skutočností. Ak sa vrátime späť, môžeme povedať, že naše vedomie teda obsahuje dobré aj zlé prežitky, alebo to, že naše vedomie obsahuje pre nás všetky potrebné prežitky.

Prežili sme to, čo sme potrebovali prežiť. No ostali nám spomienky, ktoré sú uložené niekde v nás. Niektoré dokážeme vedome kontrolovať a "krotiť", aby nás neničili, no niektoré nie. Väčšinou tie silne negatívne nabité majú nad nami prevahu. Ak sa tak stane, postupne, nepatrne sa naše vedomie začne znižovať. Už nie je jasné a čisté, ale pretkané zúfalstvom, hnevom, možno aj strachom a beznádejou.

Ak nevieme so svojím vedomím pracovať, ak nevieme, ako sa máme o neho starať a zvyšovať si ho, tak sa ďaleko nedostaneme. Obmedzenia nás ďalej nepustia a my začneme stagnovať alebo upadať. To sa prejaví zhoršením psychického stavu, duševného stavu a určite aj fyzického.

Čím skôr sa zbavíte minulých blokov a prekážok, tým skôr si môžete opäť v plnej sile tvoriť novú skutočnosť.

Renáta Zobolová